Kto dáva, ten dostane... ale má to malinký háčik

Hmmm... znova si sedím v svojom milovanom kresle a usmievam sa od ucha k uchu. Usmievam sa už vlastne vyše 2 hodín vkuse 🙃.

Možno tým niekoho „naštelujem“. Ja viem. Viem, čo sa deje vo svete, hneď u našich susedov. Napriek tomu som sa rozhodla, že nebudem svoje dni tráviť v obavách a strachu. To, že sa ja zosypem, tým nikomu nepomôžem. Nejde mi to na 100%, ale keď strach príde, len mu nahlas poviem „Ďakujem, že si prišiel. Viem, že ma chceš chrániť, ale teraz ťa nepotrebujem. Nie som v priamom ohrození, nemám kde utekať. To stačí“. Väčšinou to funguje. Namiesto strachu som si povedala, že chcem šíriť okolo seba svetlo, radosť, teplo, lásku. V duchu sa za to pomodlím takmer každé ráno. Robím to tak už nejaký ten piatok. Chcem, aby moja prítomnosť bola pre ľudí v mojom okolí príjemná. Veď, koniec koncov, robím to najmä pre seba. To ja so sebou trávim 100% času. Navyše, drvivú väčšinu času zdieľam so svojimi deťmi, manželom, rodinou a kamarátmi. Nechcem, aby to teraz vyznelo, že mi to nejako mimoriadne dobre ide každý deň... to nie. Ale ide mi to dosť dobre na to, aby som sa cítila väčšinu svojich dní spokojne. Plus mám pocit, že sa v tom pomaly zlepšujem.

Tak, a teraz ... prečo sa usmievam? Lebo Boh (niekto ho volá Vesmír, iný Stvoriteľ/Sila/Láska... a niektorý ešte tak neosobne, že „náhoda“) mi znova ukázal ako dokonalo fungujú Jeho zákony a aké perfektné načasovanie vždy má.

Včera som si totiž čítala kúsok zo Barixovho Šlabikára šťastia. Kratučký odsek so mnou zarezonoval tak, že som si ho zaznačila. Konkrétne:

 „Čím viac dojednávate z ceny, tým viac prerobíte. Čím viac vám niekto dá, tým viac mu dáte aj vy, hoci ste naučení šetriť. Čím viac sa rozdávate, tým viac sa Vám bude vracať. Samozrejme, že to myslím v hraniciach zlatej strednej cesty a zdravého rozumu. Nieže vám teraz napadne rozdať všetko zariadenie z vášho bytu s očakávaním, že zajtra vám dobrí ľudia donesú kvalitnejšie a novšie veci. Chybička v programe bude totiž v očakávaní. Predtým spomínané zákony boli vystavané na konaní vychádzajúcom z čistého srdca. Na tento parameter Vesmír reaguje výsostne citlivo, to si môžete byť istý“.

Pousmiala som sa nad ním. Pamätám ako som si ho čítala prvý krát pred troma rokmi a povedala si, že toto je určite pravda... presne toto, ale inými slovami totiž hovorí Biblia:

 „Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“ Lukáš 6:38 

Hmm.. ale ako dávať bez očakávaní?

Včera, keď som si tento kúsok prečítala znova, mi blysla hlavou myšlienka, že asi tomu začínam rozumieť. Uvedomila som si, že dávam rada. Väčšinou sú to drobnosti, často krát ma nestoja žiadne peniaze. Napríklad,

• dávam úprimný záujem - v potravinách sa predavačky opýtam ako sa má;

• dávam pozornosť prírode - na výlete s Teom pozbierame nejaké odpadky a hodíme do koša (toto konkrétne je takmer vždy Teov nápad);

• dávam komplimenty - ak sa mi na niekom niečo páči, tak to poviem – pochválim tú ženu, aj keď ju nepoznám;

• dávam ak mám prebytok - ak navarím viac, zavolám susede či na to nemá náhodou chuť; veci po Juli posuniem žene, ktorá čaká bábätko, a tak

• dávam svoj čas – najmä svojim deťom. Snažím sa pri nich byť plne prítomná, hrať sa a šaliť sa s nimi.

Pozrela som sa teda do neba, a opýtala sa v duchu (bez očakávania odpovede ;)): „Takto si to s tým dávaním myslel?“. Dávať z toho, čo mám (nie z nedostatku, nie na svoj úkor alebo úkor mojej rodiny) a zo srdca – preto, že chcem (nie preto „že sa patrí“ alebo „aby ma iní pochválili“).

No a dnes, poobede som otvorila dvere, že idem na prechádzku a čakal ma tam darček 🎁. Fakt netuším od koho... Ale je úplne dokonalý. Prišiel v perfektnom načasovaní – pre mňa totiž prišiel ako odpoveď. Že áno, takto to s tým dávaním je. A áno, ak dávaš, dostaneš. Dostaneš dokonca to, čo potrebuješ a ešte aj niečo navyše ;). Čakal ma totiž malý žltý košíček (ja už len samotné košíčky milujem tak, že som si 2 sem dokonca ťahala zo Slovenska). No a vo vnútri čakal lístok:

Plus veci, ktoré som fakt potrebovala a chcela si kúpiť (gumičky do vlasov a balzam na pery). A veci, ktoré by som si nekúpila, lebo by som si povedala, že „toto nepotrebujem, lebo nemusím mať všetko“, a pritom sú to také krásne „rozmaznávajúce maličkosti“ – voňavý píling, masky na tvár, nádherný ružový termo-hrnček na kávu.

Takže, usmievam sa a vytešujem ako malé dieťa. Najviac asi z toho, že cítim, že som v živote na správnom mieste. Že kráčam po cestičke k pochopeniu, k súcitu a asi aj k múdrosti. Ide mi to tak „dva kroky vpred a potom krok vzad“, ale ide to. Myslím, že najmä vďaka tomu, že sa nevzdávam a ani v ťažkých chvíľach nevešiam hlavu, sa mi potom dejú takéto krásne veci. Ja viem, že to sú drobnosti, ale život sa skladá práve z takých „drobností“.

Teraz si idem dať skvelú večeru a potom sa rozmaznať do vane s novým darčekom 🎀. Lebo už dávno viem, že najprv potrebujem „dať“ pozornosť a výživu sama sebe a potom ju môžem s láskou a bez očakávaní rozdávať ďalej. Naopak to žiaľ nefunguje (že dám iným a očakávam od nich, že mi to vrátia... ale to je asi na iný článok ;)).

Viac tvorby aj na INSTAGRAME.